Čierna diera parkovania

Vážený pán poslanec, pani poslankyňa,

pred zasadnutím mestského zastupiteľstva, na ktorom budete schvaľovať rozpočet mesta na rok 2013, by som Vám chcel ako bývalý člen komisie pre dopravu a životné prostredie priniesť vecný pohľad na to, či investície navrhnuté v rozpočte do rozvoja dopravy budú vynaložené správnym smerom.

Kapitálové výdavky rozpočtu – teda nové investície majú byť vykryté aj z účelového investičného úveru, ktorý si mesto vezme. Investovať, a obzvlášť na dlh má zmysel len vtedy, ak je investícia skutočne prínosná a vráti sa. V prostriedkoch navrhnutých na rozvoj dopravy (Program 4) to tak žiaľ nie je a časť z nich sa preinvestuje bez toho, aby niečo zlepšila.
Neveľká suma určená na zlepšenie dopravy v meste (310 tis. €) je rozložená takto: väčšina na rekonštrukciu komunikácií, tretina na nové parkovacie miesta a zvyšok na niekoľko drobných položiek. Je to najlepšie možné využitie?

Za 100 tis. € určených na parkovanie sa bude dať postaviť cca. 50 nových parkovacích miest. V meste pritom každý rok pribudne cca. 700 nových osobných áut, viac než desaťkrát toľko. Aj napriek preinvestovaným peniazom sa tu nebude o rok parkovať lepšie, ale horšie než dnes. Pribudnú stovky ďalších vozidiel, ktoré nebudú mať kde stáť. Rozpočtové prostriedky naliate do parkovania sa jednoducho stratia bez toho, aby sa situácia oproti dnešku nejak zlepšila. A toto sa opakuje každý rok.

Za uplynulých sedem rokov mesto utiahlo postaviť cca. 340 parkovacích miest, za rovnaký čas tu pritom pribudlo päťtisíc nových áut. V skutočnosti ani tieto už postavené miesta neboli v možnostiach vtedajšieho rozpočtu a postavili sa za peniaze z municipálneho úveru, ktorý sa dnes ešte ani nezačal splácať. A v tejto nikam nevedúcej ceste plánuje mesto pokračovať aj naďalej v tomto roku.

Je nevyhnutné tento kurz zmeniť. Doterajší vývoj ukazuje, že zabezpečenie parkovania súkromných vozidiel je jednoducho úplne mimo možností mestského rozpočtu. Ak by situácia v parkovaní mala zostať aspoň rovnako zlá ako je dnes a ďalej sa nezhoršovať, muselo by sa vynaložiť aspoň 1 milión eur každý rok1) a omnoho viac, ak by sa mala začať zlepšovať. Za uplynulé roky sa vytvoril v parkovaní obrovský skrytý dlh a jeho zaplatenie majitelia vozidiel stále očakávajú od mestského rozpočtu. To ale nikdy nebude reálne2). Jediným zdrojom, z ktorého sa parkovanie reálne dá financovať, je prenos nákladov na tých, ktorí parkovacie miesta využívajú – výber parkovného. Treba stanoviť a začať napĺňať udržateľnú koncepciu parkovania a takej mobility občanov, ktorá dokáže v meste dlhodobo finančne i priestorovo fungovať.

Nárast automobilizmu, ktorého sme svedkom, nie je akousi nevyhnutnou daňou za životnú úroveň, ktorú máme, ale dôsledkom chýbajúcej dopravnej politiky v meste. Považská Bystrica má už dnes viac automobilov na počet obyvateľov než napr. Berlín, Londýn či Kodaň. Teda mestá a krajiny, ktoré naozaj nemôžeme nazvať zaostalejšie.
Dopravná situácia v meste sa trvale dá zlepšiť len prechodom podstatnej časti obyvateľov k šetrnejším formám mobility – k nemotorovej a k hromadnej doprave. To je skúsenosťou nie len z uvedených miest. Krátkozrakosť a parkovací socializmus, ktoré pretrvávajú v Považskej Bystrici nefungujú udržateľne nikde na svete.

Vážený pán poslanec, pani poslankyňa,

z uvedených dôvodov Vás chcem požiadať o presun polovice zo 100 tis. € v rozpočte naplánovaných na nové parkovacie miesta do rozvoja bicyklovej dopravy. Na výstavbu cyklistických komunikácií, stojanov, bezpečných krížení s motoristickými komunikáciami, stavebné úpravy a dopravné značenie, spracovanie dokumentácie, celomestskej koncepcie, a pod. Mnohonásobne sa vrátia na nižších budúcich výdavkoch na parkovanie, na dopravu v pohybe i v podobe príjemnejšieho a zdravšieho života v meste. Človek dopravujúci sa na bicykli je pre verejné financie oveľa lacnejší, než keď používa auto. Čím viac sa podarí zvýšiť počet cyklistov na deľbe prepravnej práce, tým viac mesto ušetrí.

Je až neuveriteľné, že práve na rozvoj bicyklovej dopravy Považská Bystrica doteraz nikdy nevyčlenila v rozpočte ani jediné euro. A tak trochu aj to, že i napriek tomu tu na bicykli ešte stále niekto jazdí.

Schválením rozpočtu v súčasnej podobe schvaľujete ďalší rok, keď sa dostupné prostriedky namiesto využitia na potrebnú zmenu utopia v čiernej diere mestom plateného parkovania pre niekoľkých šťastlivcov. A o rok rovnaký problém, len zase o niečo väčší.

S pozdravom,

Mgr. Jaroslav Semančík
občianske združenie Bystricykel